ISO 1940-1: Požiadavky na kvalitu vyváženia pevných rotorov

Analytická správa: Podrobná analýza normy ISO 1940-1 “Požiadavky na kvalitu vyváženia tuhých rotorov” a integrácia meracích systémov Balanset-1A do diagnostiky vibrácií

Úvod

V modernej strojárskej praxi a priemyselnej výrobe je dynamické vyvažovanie rotačných zariadení základným procesom, ktorý zabezpečuje spoľahlivosť, životnosť a bezpečnú prevádzku strojov. Nevyváženosť rotačných hmôt je najčastejším zdrojom škodlivých vibrácií, ktoré vedú k urýchlenému opotrebeniu ložiskových zostáv, únavovému poškodeniu základov a skríň a zvýšenému hluku. V globálnom meradle zohráva normalizácia požiadaviek na vyvažovanie kľúčovú úlohu pri zjednocovaní výrobných procesov a kritérií prijímania zariadení.

Centrálnym dokumentom, ktorý už desaťročia reguluje tieto požiadavky, je medzinárodná norma ISO 1940-1. Hoci v posledných rokoch prechádza odvetvie postupne na novšiu sériu noriem ISO 21940, zásady, fyzikálne modely a metodika zakotvené v norme ISO 1940-1 zostávajú základom inžinierskej praxe v oblasti vyvažovania. Porozumenie vnútornej logike tejto normy je nevyhnutné nielen pre konštruktérov rotorov, ale aj pre odborníkov na údržbu, ktorí používajú moderné prenosné vyvažovacie prístroje, ako je Balanset-1A.

Cieľom tejto správy je poskytnúť vyčerpávajúcu a podrobnú analýzu každej kapitoly normy ISO 1940-1, odhaliť fyzikálny význam jej vzorcov a tolerancií a ukázať, ako moderné hardvérové a softvérové systémy (na príklade Balanset-1A) automatizujú uplatňovanie požiadaviek normy, čím znižujú ľudské chyby a zvyšujú presnosť vyvažovacích postupov.

Kapitola 1. Rozsah a základné pojmy

Prvá kapitola normy definuje jej rozsah a zavádza mimoriadne dôležité rozlíšenie medzi typmi rotorov. Norma ISO 1940-1 sa vzťahuje iba na rotory v konštantnom (tuhom) stave. Táto definícia je základným kameňom celej metodiky, pretože správanie tuhých a pružných rotorov je zásadne odlišné.

Fenomenológia tuhého rotora

Rotor sa klasifikuje ako tuhý, ak sú jeho elastické deformácie pod vplyvom odstredivých síl v celom rozsahu prevádzkových otáčok zanedbateľne malé v porovnaní so špecifikovanými toleranciami nevyváženosti. V praxi to znamená, že rozloženie hmotnosti rotora sa výrazne nemení, keď sa otáčky menia od nuly po maximálne prevádzkové otáčky.

Dôležitým dôsledkom tejto definície je nemennosť vyvažovania: rotor vyvážený pri nízkej rýchlosti (napríklad na vyvažovacom stroji v dielni) zostáva vyvážený aj pri prevádzkovej rýchlosti. To umožňuje vykonávať vyvažovanie pri rýchlostiach, ktoré sú výrazne nižšie ako prevádzková rýchlosť, čo zjednodušuje a znižuje náklady procesu.

Ak rotor pracuje v nadkritickej oblasti (pri otáčkach nad prvou kritickou ohybovou rýchlosťou) alebo v blízkosti rezonancie, je vystavený značným deformáciám. V tomto prípade závisí efektívne rozloženie hmotnosti od otáčok a vyvažovanie vykonané pri jednej rýchlosti môže byť pri inej rýchlosti neúčinné alebo dokonca škodlivé. Takéto rotory sa označujú ako pružné a požiadavky na ne sú stanovené v inej norme – ISO 11342. Norma ISO 1940-1 zámerne vylučuje pružné rotory a zameriava sa iba na tuhé rotory.

Vylúčenia a obmedzenia

Norma tiež jasne špecifikuje, čo nespadá do jej rozsahu pôsobnosti:

Rotory s meniacou sa geometriou (napríklad kĺbové hriadele, vrtuľové listy).
Rezonančné javy v systéme rotor – podpora – základ, ak nemajú vplyv na klasifikáciu rotora ako tuhého.
Aerodynamické a hydrodynamické sily, ktoré môžu spôsobiť vibrácie, ktoré priamo nesúvisia s rozložením hmotnosti.

ISO 1940-1 sa teda zameriava na zotrvačné sily spôsobené nesúladom medzi osou hmotnosti a osou otáčania.

Kapitola 2. Normatívne odkazy

Aby sa zabezpečil jednoznačný výklad jej požiadaviek, norma ISO 1940-1 odkazuje na rad súvisiacich noriem. Kľúčovou je norma ISO 1925 “Mechanické vibrácie – Vyvažovanie – Slovná zásoba”. Tento dokument plní úlohu slovníka, ktorý stanovuje sémantiku technického jazyka. Bez spoločného chápania pojmov, ako sú “hlavná os zotrvačnosti” alebo “vyvažovanie momentu”, nie je možná efektívna komunikácia medzi kupujúcim zariadenia a poskytovateľom vyvažovacích služieb.

Ďalším dôležitým referenčným dokumentom je norma ISO 21940-2 (predtým ISO 1940-2), ktorá sa zaoberá chybami vyváženia. Analyzuje metodické a prístrojové chyby vznikajúce pri meraní nevyváženosti a ukazuje, ako ich zohľadniť pri overovaní dodržania tolerancií.

Kapitola 3. Pojmy a definície

Porozumenie terminológii je nevyhnutnou podmienkou pre hlbokú analýzu normy. Táto kapitola poskytuje presné fyzikálne definície, na ktorých je založená neskoršia logika výpočtu.

3.1 Vyvažovanie

Vyvažovanie je proces zlepšovania rozloženia hmotnosti rotora tak, aby sa otáčal v ložiskách bez vytvárania nevyvážených odstredivých síl, ktoré prekračujú povolené limity. Ide o iteratívny postup, ktorý zahŕňa meranie počiatočného stavu, výpočet korekčných opatrení a overenie výsledku.

3.2 Nevyváženosť

Nevyváženosť je fyzikálny stav rotora, pri ktorom sa jeho hlavná os zotrvačnosti nezhoduje s osou otáčania. To vedie k vzniku odstredivých síl a momentov, ktoré spôsobujú vibrácie v podperách. Vo vektorovej forme je nevyváženosť U definovaná ako súčin nevyváženej hmotnosti m a jej radiálnej vzdialenosti r od osi otáčania (excentricita):

U = m · r

Jednotkou SI je kilogram-meter (kg·m), ale v praxi je vhodnejšou jednotkou gram-milimeter (g·mm).

3.3 Špecifická nevyváženosť

Špecifická nevyváženosť je mimoriadne dôležitý pojem pre porovnanie kvality vyváženosti rotorov s rôznou hmotnosťou. Je definovaná ako pomer hlavného vektora nevyváženosti U k celkovej hmotnosti rotora M:

e = U / M

Táto veličina má rozmer dĺžky (zvyčajne vyjadrený v mikrometroch, µm, alebo g·mm/kg) a fyzicky predstavuje excentricitu ťažiska rotora vzhľadom na os otáčania. Špecifická nevyváženosť je základom pre klasifikáciu rotorov do tried kvality vyváženia.

3.4 Druhy nevyváženosti

Norma rozlišuje niekoľko typov nevyváženosti, z ktorých každý vyžaduje vlastnú stratégiu korekcie:

Statická nevyváženosť. Hlavná os zotrvačnosti je rovnobežná s osou otáčania, ale posunutá od nej. Je možné ju korigovať pomocou jedného závažia v jednej rovine (cez ťažisko). Typické pre úzke rotory podobné diskom.
Nerovnováha v páre. Hlavná os zotrvačnosti prechádza stredom hmotnosti, ale je naklonená voči osi otáčania. Výsledný vektor nevyváženosti je nulový, ale moment (pár síl) má tendenciu “nakláňať” rotor. Je možné ho eliminovať iba dvoma závažami v rôznych rovinách, ktoré vytvárajú kompenzačný moment.
Dynamická nevyváženosť. Najbežnejší prípad, ktorý predstavuje kombináciu statickej a momentovej nevyváženosti. Hlavná os zotrvačnosti nie je ani paralelná s osou otáčania, ani sa s ňou nepretína. Korekcia vyžaduje vyváženie najmenej v dvoch rovinách.

Kapitola 4. Relevantné aspekty vyvažovania

Táto kapitola sa zaoberá geometrickým a vektorovým znázornením nevyváženosti a stanovuje pravidlá pre výber meracích a korekčných rovín.

4.1 Vektorové znázornenie

Akákoľvek nevyváženosť tuhého rotora sa dá matematicky zredukovať na dva vektory umiestnené v dvoch ľubovoľne zvolených rovinách kolmých na os otáčania. To je teoretické zdôvodnenie vyvažovania v dvoch rovinách. Prístroj Balanset-1A používa presne tento prístup, rieši systém vektorových rovníc na výpočet korekčných závaží v rovinách 1 a 2.

4.2 Referenčné roviny a korekčné roviny

Norma robí dôležité rozlíšenie medzi rovinami, v ktorých sú špecifikované tolerancie, a rovinami, v ktorých sa vykonáva korekcia.

Tolerančné roviny. Ide zvyčajne o ložiskové roviny (A a B). Tu sú vibrácie a dynamické zaťaženia najkritickejšie pre spoľahlivosť stroja. Povolená nevyváženosť U_za sa zvyčajne špecifikuje vzhľadom na tieto roviny.

Korekčné roviny. Sú to fyzicky prístupné miesta na rotore, kde je možné pridávať alebo odstraňovať materiál (vŕtaním, pripevňovaním závaží atď.). Nemusia sa zhodovať s rovinami ložísk.

Úlohou inžiniera (alebo vyvažovacieho softvéru) je previesť prípustnú nevyváženosť z ložiskových rovín na ekvivalentné tolerancie v korekčných rovinách, pričom sa zohľadňuje geometria rotora. Chyby v tejto fáze môžu mať za následok rotor, ktorý je formálne vyvážený v korekčných rovinách, ale vytvára neprijateľné zaťaženie ložísk.

4.3 Rotory vyžadujúce jednu alebo dve korekčné roviny

Norma obsahuje odporúčania týkajúce sa počtu rovín potrebných na vyváženie:

Jedno lietadlo. Dostatočné pre krátke rotory, ktorých dĺžka je oveľa menšia ako priemer (L/D < 0,5) a s zanedbateľným axiálnym výkyvom. V tomto prípade možno nevyváženosť momentu zanedbať. Príklady: remenice, úzke ozubené kolesá, ventilátorové kolesá.
Dve lietadlá. Potrebné pre predĺžené rotory, kde môže byť nevyváženosť krútiaceho momentu významná. Príklady: kotvy motorov, valce papierenských strojov, kardanové hriadele.

Kapitola 5. Úvahy o podobnosti

Kapitola 5 vysvetľuje fyzikálnu logiku za stupňami kvality vyváženia G. Prečo sú pre turbínu a pre koleso automobilu potrebné rôzne limity nevyváženosti? Odpoveď spočíva v analýze napätí a zaťažení.

Zákon o podobnosti hmotnosti

Pre geometricky podobné rotory pracujúce za podobných podmienok je prípustná zvyšková nevyváženosť U_za je priamo úmerná hmotnosti rotora M:

U_za ∝ M

To znamená, že špecifická nevyváženosť e_za = U_za / M by malo byť pre takéto rotory rovnaké. To umožňuje uplatňovať jednotné požiadavky na stroje rôznych veľkostí.

Zákon podobnosti rýchlosti

Odstredivá sila F vyvolaná nevyváženosťou je definovaná ako:

F = M · e · Ω²

kde Ω je uhlová rýchlosť.

Aby sa dosiahla rovnaká životnosť ložísk a podobné úrovne mechanického namáhania v rotoroch pracujúcich pri rôznych otáčkach, odstredivé sily musia zostať v prípustných medziach. Ak chceme, aby špecifické zaťaženie bolo konštantné, potom pri zvýšení Ω sa zvýši aj prípustná excentricita e._za musí klesať.

Teoretické a empirické štúdie viedli k nasledujúcemu vzťahu:

e_za · Ω = konštanta

Súčinok špecifického nevyváženia a uhlovej rýchlosti má rozmer lineárnej rýchlosti (mm/s). Charakterizuje lineárnu rýchlosť ťažiska rotora okolo osi otáčania. Táto hodnota sa stala základom pre definíciu stupňov kvality vyváženia G.

Kapitola 6. Špecifikácia tolerancií vyváženia

Toto je prakticky najdôležitejšia kapitola, ktorá opisuje metódy kvantitatívneho určovania tolerancií vyváženia. Norma navrhuje päť metód, ale dominantná je metóda založená na systéme kvalitatívnych tried G.

6.1 G Kvalitné stupne rovnováhy

ISO 1940-1 zavádza logaritmickú stupnicu stupňov kvality vyváženia, označenú písmenom G a číslom. Číslo predstavuje maximálnu prípustnú rýchlosť ťažiska rotora v mm/s. Rozdiel medzi susednými stupňami je faktor 2,5.

Nasledujúca tabuľka poskytuje podrobný prehľad tried G s typickými typmi rotorov. Táto tabuľka je hlavným nástrojom pre výber požiadaviek na vyváženie v praxi.

Tabuľka 1. Stupne kvality rovnováhy podľa ISO 1940-1 (podrobné)

Trieda G	e_za · Ω (mm/s)	Typické typy rotorov	Komentár odborníka
G 4000	4000	Kľukové hriadele nízkootáčkových lodných dieselových motorov na pevných základoch.	Zariadenia s veľmi voľnými požiadavkami, kde sú vibrácie absorbované masívnymi základmi.
G 1600	1600	Kľukové hriadele veľkých dvojtaktných motorov.
G 630	630	Kľukové hriadele veľkých štvorčasových motorov; lodné dieselové motory na pružných úchytoch.
G 250	250	Kľukové hriadele vysokootáčkových dieselových motorov.
G 100	100	Kompletné motory automobilov, nákladných vozidiel, lokomotív.	Typická trieda pre spaľovacie motory.
G 40	40	Kolesá a ráfiky automobilov, kardanové hriadele.	Kolesá sú vyvážené relatívne hrubo, pretože samotná pneumatika spôsobuje výrazné odchýlky.
G 16	16	Kardanové hriadele (osobitné požiadavky); poľnohospodárske stroje; komponenty drvičov.	Stroje pracujúce v náročných podmienkach, ktoré však vyžadujú spoľahlivosť.
G 6.3	6.3	Všeobecný priemyselný štandard: ventilátory, čerpadlá, zotrvačníky, bežné elektromotory, obrábacie stroje, valce papierenských strojov.	Najbežnejšia trieda. Ak nie sú žiadne špeciálne požiadavky, zvyčajne sa používa trieda G 6.3.
G 2.5	2.5	Vysoká presnosť: plynové a parné turbíny, turbogenerátory, kompresory, elektromotory (>80 mm stredová výška, >950 ot./min).	Potrebné pre vysokorýchlostné stroje, aby sa zabránilo predčasnému poškodeniu ložísk.
G 1	1	Presné zariadenia: pohony brúsnych vreten, magnetofóny, malé vysokorýchlostné armatúry.	Vyžaduje mimoriadne presné stroje a podmienky (čistota, nízke vonkajšie vibrácie).
G 0.4	0.4	Ultrapresné zariadenia: gyroskopy, presné vretená, optické diskové mechaniky.	Blízko hranice konvenčného vyvažovania; často vyžaduje vyvažovanie v ložiskách samotného stroja.

6.2 Metóda výpočtu U_za

Povolená zvyšková nevyváženosť U_za (v g·mm) sa vypočíta z triedy G podľa vzorca:

U_za = (9549 · G · M) / n

kde:

G je stupeň kvality rovnováhy (mm/s), napríklad 6,3,
M je hmotnosť rotora (kg),
n je maximálna prevádzková rýchlosť (ot./min),
9549 je prevodný koeficient jednotiek (odvodený od 1000 · 60 / 2π).

Príklad. Zvažme rotor ventilátora s hmotnosťou M = 200 kg pracujúci pri n = 1500 ot/min, so špecifikovanou triedou G 6.3.

U_za ≈ (9549 · 6,3 · 200) / 1500 ≈ 8021 g·mm

Toto je celková prípustná zvyšková nevyváženosť rotora ako celku. Musí sa potom rozložiť medzi roviny.

6.3 Grafická metóda

Norma obsahuje logaritmický diagram (obrázok 2 v norme ISO 1940-1), ktorý uvádza vzťah medzi rýchlosťou otáčania a prípustnou špecifickou nevyváženosťou pre každú triedu G. Pomocou neho môže inžinier rýchlo odhadnúť požiadavky bez výpočtov, a to tak, že nájde priesečník rýchlosti rotora s požadovanou líniou triedy G.

Kapitola 7. Pridelenie prípustnej zvyškovej nevyváženosti korekčným rovinám

U_za vypočítaná v kapitole 6 sa vzťahuje na ťažisko rotora. V praxi sa však vyvažovanie vykonáva v dvoch rovinách (zvyčajne v blízkosti ložísk). Kapitola 7 upravuje, ako rozdeliť túto celkovú toleranciu medzi korekčné roviny – kriticky dôležitá fáza, v ktorej sa často vyskytujú chyby.

7.1 Symetrické rotory

V najjednoduchšom prípade symetrického rotora (stred hmotnosti presne uprostred medzi ložiskami a korekčnými rovinami symetrickými voči nemu) je tolerancia rozdelená rovnomerne:

U_na,L = U_za / 2
U_per,R = U_za / 2

7.2 Asymetrické rotory (rotory medzi ložiskami)

Ak je ťažisko posunuté smerom k jednému ložisku, tolerancia sa prideľuje úmerne k statickým reakciám na ložiskách (nepriamo úmerne k vzdialenostiam).

Nech L je vzdialenosť medzi tolerančnými rovinami (ložiskami), a vzdialenosť od stredu hmotnosti k ľavému ložisku, b k pravému ložisku.

U_per,ľavý = U_za · (b / L)
U_{na osobu, správne} = U_za · (a / L)

Tak sa ložisku, ktoré nesie väčšie statické zaťaženie, priradí väčší podiel tolerancie nevyváženosti.

7.3 Previsnuté a úzke rotory

Ide o najzložitejší prípad, ktorý sa v norme zohľadňuje. V prípade rotorov s výraznou previsnutou hmotnosťou (napríklad obežné koleso čerpadla na dlhom hriadeli) alebo keď sú korekčné roviny blízko pri sebe (b < L/3), jednoduché rozdelenie už nie je postačujúce.

Nevyvážená hmotnosť na previsnutej časti vytvára ohybový moment, ktorý zaťažuje blízke aj vzdialené ložiská. Norma zavádza korekčné faktory, ktoré sprísňujú tolerancie.

V prípade rotorov s previsom je potrebné tolerancie prepočítať prostredníctvom ekvivalentných reakcií ložísk. Často to vedie k výrazne nižšej prípustnej nevyváženosti v rovine previsu v porovnaní s rotorom medzi ložiskami s rovnakou hmotnosťou, aby sa zabránilo nadmernému zaťaženiu ložísk.

Tabuľka 2. Porovnávacia analýza metód prideľovania tolerancie

Typ rotora	Metóda prideľovania	Funkcie
Symetrický	50% / 50%	Jednoduché, ale vo svojej čistej forme vzácne.
Asymetrický	Úmerné vzdialenostiam	Zohľadňuje posun ťažiska. Hlavná metóda pre hriadele medzi ložiskami.
Previsnutý	Preradenie na základe momentu	Vyžaduje riešenie statických rovníc. Tolerancie sú často výrazne znížené, aby sa chránilo vzdialené ložisko.
Úzky (b ≪ L)	Oddelené statické a párové limity	Odporúča sa špecifikovať statickú nevyváženosť a nevyváženosť krútiaceho momentu samostatne, pretože ich vplyv na vibrácie sa líši.

Kapitola 8. Chyby v bilancii

Táto kapitola prechádza od teórie k realite. Aj keď je výpočet tolerancie dokonalý, skutočná zvyšková nevyváženosť môže byť vyššia v dôsledku chýb v procese. Norma ISO 1940-1 klasifikuje tieto chyby ako:

Systematické chyby: nepresnosti kalibrácie stroja, excentrické upínacie prípravky (tŕne, príruby), vplyvy drážok (pozri ISO 8821).
Náhodné chyby: hluk prístrojov, vôľa v podperách, zmeny v usadení a polohe rotora počas opätovnej montáže.

Norma vyžaduje, aby celková chyba merania neprekročila určitú časť tolerancie (zvyčajne 10–15%). Ak sú chyby veľké, pracovná tolerancia použitá pri vyvažovaní musí byť sprísnená, aby sa zabezpečilo, že skutočná zvyšková nevyváženosť vrátane chyby stále spĺňa stanovený limit.

Kapitoly 9 a 10. Montáž a overenie

Kapitola 9 varuje, že vyváženie jednotlivých komponentov nezaručuje, že zostava bude vyvážená. Chyby zostavy, radiálne háčkovanie a excentricita spojky môžu negovať starostlivé vyváženie komponentov. Odporúča sa konečné vyváženie úplne zmontovaného rotora.

Kapitola 10 opisuje overovacie postupy. Na právne platné potvrdenie kvality vyváženia nestačí vytlačiť lístok z vyvažovacieho stroja. Musí sa vykonať kontrola, ktorá vylúči chyby stroja – napríklad indexový test (otáčanie rotora vo vzťahu k podperám) alebo použitie skúšobných závaží. Prístroj Balanset-1A sa môže použiť na vykonanie takýchto kontrol v teréne, meranie zvyškových vibrácií a ich porovnanie s vypočítanými limitmi ISO.

Integrácia Balanset-1A do ekosystému ISO 1940-1

Prenosný prístroj Balanset-1A (vyrobený spoločnosťou Vibromera) je moderné riešenie, ktoré umožňuje implementáciu požiadaviek normy ISO 1940-1 v teréne, často bez demontáže zariadenia (vyvažovanie na mieste).

1. Automatizácia výpočtov podľa normy ISO 1940-1

Jednou z hlavných prekážok pri uplatňovaní normy je zložitosť výpočtov v kapitolách 6 a 7. Inžinieri často vynechávajú presné výpočty a spoliehajú sa na intuíciu. Balanset-1A rieši tento problém pomocou vstavaného kalkulátora tolerancie ISO 1940.

Pracovný postup: užívateľ zadá hmotnosť rotora, prevádzkovú rýchlosť a vyberie stupeň G zo zoznamu.

Výsledok: softvér okamžite vypočíta U_za a, čo je najdôležitejšie, automaticky ho rozdeľuje medzi korekčné roviny (rovina 1 a rovina 2) s ohľadom na geometriu rotora (polomery, vzdialenosti). Tým sa eliminujú ľudské chyby pri práci s asymetrickými a previsnutými rotormi.

2. Súlad s metrologickými požiadavkami

Podľa svojich špecifikácií poskytuje Balanset-1A presnosť merania rýchlosti vibrácií ±5% a fázovú presnosť ±1°. Pre triedy G16 až G2.5 (ventilátory, čerpadlá, štandardné motory) je to viac než dostatočné pre spoľahlivé vyvažovanie.

Pre triedu G1 (presné pohony) je prístroj tiež použiteľný, ale vyžaduje starostlivú prípravu (minimalizácia vonkajších vibrácií, zaistenie upevnení atď.).

Laserový tachometer poskytuje presnú fázovú synchronizáciu, ktorá je kritická pre oddelenie nevyvážených komponentov pri vyvažovaní v dvoch rovinách, ako je popísané v kapitole 4 normy.

3. Vyrovnávací postup a podávanie správ

Algoritmus prístroja (metóda skúšobnej hmotnosti / koeficientu vplyvu) plne zodpovedá fyzikálnym vlastnostiam tuhého rotora opísaným v norme ISO 1940-1.

Typický postup: zmerajte počiatočné vibrácie → nainštalujte skúšobnú záťaž → zmerajte → vypočítajte korekčnú hmotnosť a uhol.

Overovanie (kapitola 10): po inštalácii korekčných závaží prístroj vykoná kontrolné meranie. Softvér porovná výslednú zvyškovú nevyváženosť s toleranciou ISO. Ak je podmienka U_res ≤ U_za je splnená, na obrazovke sa zobrazí potvrdenie.

Podávanie správ: Funkcia F6 “Správy” generuje podrobnú správu obsahujúcu počiatočné údaje, vektory nevyváženosti, korekčné váhy a záver o dosiahnutej triede G (napríklad “Dosiahnutá trieda kvality vyváženosti G 6,3”). Tým sa prístroj mení z nástroja údržby na riadny nástroj kontroly kvality vhodný na formálne odovzdanie zákazníkovi.

Tabuľka 3. Zhrnutie: Implementácia požiadaviek normy ISO 1940-1 v Balanset-1A

Požiadavka ISO 1940-1	Implementácia v Balanset-1A	Praktický prínos
Určenie tolerancie (kapitola 6)	Vstavaná kalkulačka triedy G	Okamžitý výpočet bez manuálnych vzorcov alebo tabuliek.
Prideľovanie tolerancie (kapitola 7)	Automatické prideľovanie podľa geometrie	Zohľadňuje asymetriu a previsnutú geometriu.
Vektorová dekompozícia (kapitola 4)	Vektorové diagramy a polárne grafy	Vizualizuje nevyváženosť; zjednodušuje umiestnenie korekčných závaží.
Kontrola zvyškovej nevyváženosti (kapitola 10)	Porovnanie U v reálnom čase_res vs U_za	Objektívne hodnotenie “úspešný/neúspešný”.
Dokumentácia	Automatické generovanie správ	Hotový protokol pre formálne zdokumentovanie kvality rovnováhy.

Záver

ISO 1940-1 je nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie kvality rotačných zariadení. Jeho pevný fyzikálny základ (zákony podobnosti, vektorová analýza) umožňuje uplatňovať spoločné kritériá na veľmi odlišné stroje. Zároveň však zložitosť jeho ustanovení – najmä prideľovanie tolerancií – dlho obmedzovala jeho presné uplatňovanie v podmienkach v teréne.

Vznik nástrojov, ako je Balanset-1A, eliminuje rozdiel medzi teóriou ISO a praxou údržby. Vďaka začleneniu logiky normy do užívateľsky prívetivého rozhrania umožňuje tento nástroj pracovníkom údržby vykonávať vyvažovanie na svetovej úrovni kvality, čím sa predlžuje životnosť zariadení a znižuje sa poruchovosť. S takýmito nástrojmi sa vyvažovanie stáva presným, opakovaným a plne zdokumentovaným procesom, a nie “umením” praktizovaným len niekoľkými odborníkmi.

Oficiálna norma ISO

Úplný oficiálny štandard nájdete na adrese: ISO 1940-1 v obchode s ISO

Poznámka: Vyššie uvedené informácie slúžia ako prehľad normy. Úplný oficiálny text so všetkými technickými špecifikáciami, podrobnými tabuľkami, vzorcami a prílohami je potrebné zakúpiť si plnú verziu od ISO.

← Späť na hlavný index